História

Nemecký psychológ William Stern sformuloval základnú definíciu IQ v roku 1912, keď definoval inteligenčný kvocient ako podiel odhadovaného „mentálneho veku“ a „aktuálneho chronologického veku“:

Napríklad, ak má desaťročný chlapec intelektuálne schopnosti trinásťročného, jeho IQ sa rovná 130 (100×13/10).

Počas testovania sa využívajú úlohy rozdelené podľa veku jednotlivcov, ktorí sú v priemere schopní ich vypočítať. Mentálny vek sa potom stanovuje na základe najkomplikovanejších úloh, ktoré je testovaný jednotlivec schopný primerane vypočítať.

Za priemerný sa považuje IQ v rozmedzí 90 až 110.

Sternova rovnica však dáva zmysel len v prípade detí; v prípade dospelých sa na porovnanie úrovne mentálnych schopností jednotlivca s mentálnou úrovňou populácie používa odvodený kvocient známy ako deviančný IQ. Približne 50 % populácie má priemernú hodnotu IQ (t.j. 90 – 110). Zhruba 13 % populácie spadá do rozmedzia 110 a 139 a 1,5 % obyvateľov Zeme dosahuje úroveň geniality. Nízka inteligencia je definovaná úrovňou v rozmedzí 80 – 89. Úroveň pod 70 sa v zostupnom poradí označuje ako debilita, idiotia a imbecilita. Debili sú vzdelateľní a idioti vychovateľní, zatiaľ čo imbecili nie sú ani vzdelateľní ani vychovateľní. Skutočnosť, že disponujete istou úrovňou inteligencie však nezohráva vo vašom živote významnú úlohu. Robotníci môžu mať napríklad IQ viac ako 125.

Meranie IQ sa vyvinulo v priebehu rokov a jeden z najpresnejších testov IQ je ten, ktorý sme vám práve predstavili. Keďže niektoré veci sa v priebehu rokov nezmenili, nebuďte prekvapení, keď počas tohto testu budete požiadaní, aby ste zadali svoj vek. Ide len o to, aby sa zabezpečilo, že výsledné skóre bude čo najpresnejšie. Veľa šťastia!